nasledovala asi najslávnejšia evakuácia vo vojenských dejinách. Áno, čítate dobre: evakuácia má prívlastok „slávna“! 338-tisíc spojeneckých vojakov, prevažne Britov, uniklo pred zajatím alebo masakrom. Nie, nedalo sa hovoriť o víťazstve. Vojna sa len začínala, víťazstvo bolo v nedohľadne, kapitulácia Francúzska na dosah. Spojencov ešte očakávali najväčšie katastrofy aj najväčšie triumfy, to všetko bola však dosť vzdialená budúcnosť.

more: koniec a začiatok

A predsa mala evakuácia z Dunkerque v sebe niečo povzbudivé. Schopnosť, s akou Briti dokázali zmobilizovať okrem vojenskej aj spontánnu pomoc veľkého počtu civilných plavidiel najrôznejších určení a veľkosti, svedčila o tom, že „tvrdošijný ostrov“ nepovedal svoje posledné slovo. 

Bola to psychologická vzpruha pre britský národ, utvrdila ho v odhodlaní. Až musel Churchill schladiť nadšenie krajanov pripomienkou, že „vojny sa nevyhrávajú evakuáciami“.