povstanie skončilo po 63 dňoch totálnou skazou poľského hlavného mesta, pred vojnou nazývaného Parížom východu.

Hoci sa jednalo o najväčšiu odbojovú akciu druhej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala vyše 200-tisíc obetí, v Poľsku sa povstanie nesmelo verejne pripomínať až do pádu komunizmu. Poliaci totiž povstali nielen proti nemeckým okupantom, ale aj z obáv pred sovietskym vplyvom po oslobodení.

Povstanie viedla Krajinská armáda (Armia Krajowa, AK), ktorá podliehala poľskej exilovej vláde v Londýne.