prízraky sa vracajú aj v súvislosti s novou agresivitou Ruska a vojnou na Ukrajine. Aj u nás, v strednej Európe, opäť počuť otázku o skutočnej povahe niekdajšieho „oslobodenia“ sovietskou armádou. S ňou súvisia aj ďalšie: Kto vyhral? A kto mal aký podiel na víťazstve? A tiež: Akých chýb sa západní spojenci dopustili či nedopustili vo vzťahu k Sovietskemu zväzu?
Samo Rusko dnes predstavuje hlavolam podobne ako v minulosti, keď odhady jeho aktuálnej sily aj slabosti často zlyhávali: Je Rusko také silné, ako vyzerá? Alebo také slabé, ako sa zdá? A okrem obáv, bohužiaľ, prežívajú aj nevhodné nádeje vkladané do Ruska. Zdá sa pritom, že prelínanie sna a skutočnosti je oddávna hlboko zakorenenou súčasťou západného vnímania Ruska. Rusko sa tak následne môže vždy znova javiť ako záhada pre navyknuté schémy myslenia a očakávania, ktorým tieto dávajú vzniknúť.
Studená vojna bola výsledkom dosiahnutého víťazstva „veľkej aliancie“ nad Nemeckom a Japonskom. Bolo to víťazstvo s nádychom tragédie, a to vo viacerých ohľadoch a na viacerých miestach sveta. Rozkol medzi spojencami bol od začiatku zakódovaný v koalícii, ktorú si vynútil boj proti spoločnému nepriateľovi. Ani na vrchole vojnového úsilia neboli spojenecké vzťahy zďaleka idylické a oslobodené od znepokojivých otázok.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.