Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cigánsky tábor Auschwitz-Birkenau

.inge Vagačová .spoločnosť .spoločnosť

„Rómski muži sprevádzali náš spev na hudobných nástrojoch a ich ženy tancovali,“ spomínajú svedkovia. „Hádzali sme im za to kúsky cibule a cigarety. Počuli sme ich spev, ich plač, stony a krik a potom zrazu jednej noci nastalo ticho.“

Cigánsky tábor Auschwitz-Birkenau ULLSTEIN BILD/GETTY IMAGES Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, 1945.

„cigánsky tábor“ pre Sintov a Rómov deportovaných do nemeckého koncentračného tábora v Auschwitzi-Birkenau existoval do noci 2. augusta 1944. V ten večer bolo približne 3 000 (niektoré zdroje – napríklad oficiálna stránka múzea v Auschwitzi – hovoria, že až vyše 4 000) mužov, žien a detí, ktoré ešte zostali nažive, naložených na nákladné autá a odvezených do plynových komôr. Svedectvá hovoria o márnych pokusoch o odpor, najmä žien. Známy je príbeh zúfalej snahy Helene Hannemann, Nemky, ktorej manžel bol Róm, zachrániť si život. Od doktora Mengeleho vraj získala osobný prísľub, že ona a jej päť detí splynovaní nebudú. Keď ich esesáci pri prehľadávaní opusteného tábora našli v táborovej materskej škole, ponúkli jej možnosť zostať na slobode pod podmienkou, že tu zanechá svoje deti. Nešťastná matka odmietla a zahynula spolu s nimi.

Na pamiatku všetkých 500 000 Sintov a Rómov zavraždených v nacistami okupovanej Európe Európsky parlament v roku 2015 vyhlásil 2. august za Európsky pamätný deň holokaustu Sintov a Rómov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite