s časovým odstupom a striedaním generácií zákonite vyvstáva aj potreba sprostredkovať lekcie minulosti aj v meniacich sa podmienkach, sprostredkovať poučenie tak, aby bolo na tieto meniace sa podmienky aplikovateľné. Koniec koncov, nie všetko sa mení tak veľmi, ako by sa to niekomu hodilo. A invázia vojsk „spriatelených“ krajín Varšavskej zmluvy je minulosť prítomná v živej pamäti, a práve preto (najmä u niektorých z nás) ešte stále nie celkom adekvátne spracovaná. Pokúsme sa teda túto skúsenosť uchopiť a sprítomniť pomocou niektorých stručných téz. Anamnéza môže mať aj symbolický charakter.

hovoriť o znásilnení

Začnem zdanlivo odťažitou, s politikou nie príliš súvisiacou témou: prečo sa znásilnenie pokladá za ťažký zločin? Existujú spoločenstvá, v ktorých sa znásilneniu neprikladá zďaleka taká váha, alebo sa mu prikladá selektívne. Tak tomu niekde mohlo byť v minulosti (to, čo napríklad platilo pre slobodného občana, nemuselo platiť pre otroka; čo sa vzťahovalo na urodzeného, nemuselo sa vzťahovať na nevoľníka).