podľa odhadov opustilo Československo po invázii v auguste 1968 do začiatku roku 1970 zhruba 80 000 osôb, pričom zo Slovenska ich v rámci tohto počtu bolo okolo 11 000. Zo dňa na deň sa museli rozhodnúť, že opustia svojich blízkych, priateľov. Počas normalizácie boli často perzekvované rodiny emigrantov, mnohí ľudia prišli o prácu a boli vystavení hrubým praktikám ŠtB. Nehovoriac o tom, že sa nemohli stretávať so svojimi najbližšími.

Okupácia napísala veľmi zlé príbehy. Množstvo z nich zaznamenali dokumentaristi o. z. Post Bellum a toto je správna príležitosť pripomenúť si ich. Vybrali sme dva, ktoré odrážajú celú ťažobu doby.

súdruhovia nežičia láske

Stanislavu Melečkovú, rodenú Kopálovú, nikto nenazval inak ako Sláva. To sa jej hodilo. Bola to šikovná, talentovaná mladá žena. Narodila sa v Prievidzi. V roku 1962 začala študovať matematiku a fyziku v Bratislave. Bývala na internáte a štúdium zvládala výborne. Počas druhého ročníka prepadla svojej vášni – spoločenskému tancu. Prihlásila sa do tanečnej vo vtedajšom Parku kultúry a oddychu a po čase sa stala členkou Klubu spoločenských tancov PKO. V rokoch 1966 a 1967 bola so svojím partnerom dokonca majsterkou Slovenska v latinskoamerických tancoch.