Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pamäť a príbehy miest na memoriáli Stopami ukrývaných detí

.sandra Polovková .spoločnosť .spoločnosť

Od 16. do 23. júla sme štvrtýkrát kráčali Slovenskom. Od Vrútok na Čierny Balog, takmer 120 kilometrov pešo. Kráčali sme a pripomínali si miesta, ktorých pamäť dnes už takmer nikto nepozná. Alebo je väčšine Slovákov a Sloveniek ukradnutá. Rozprávali sme ich príbehy.

Pamäť a príbehy miest na memoriáli Stopami ukrývaných detí
dominik janovský Účastníci memoriálu kráčajú po stopách ukrývaných detí, 2023.

šli sme životným príbehom Eliho Vaga počas 2. svetovej vojny, keď sa vo svojich 12 rokoch spolu s o 2 roky staršou sestrou Ester stali prenasledovanými osobami. V útlom veku prišli o domov, o svojich najbližších. Viete si predstaviť, že by ste svojim deťom napísali lístok, ktorým ich opúšťate s cieľom, aby sa zachránili? Aby si vzali jeden batoh a utiekli? A vy utekáte rovnako. Čím ste sa previnili? Absolútne ničím. Eli a časť jeho rodiny sú jednými z mála ľudí, ktorým sa podarilo prežiť holokaust. 

skrývačka o život

Kam mali z Vrútok ísť? Noci trávili na židovskom cintoríne, kde bola voda, v tme zo záhrad kradli aspoň zeleninu. Netrvalo to dlho. Chytili ich, lebo ako deti neboli nenápadní. Báli sa vrátiť sa domov. A keď sa vrátili, opäť ich niekto nahlásil. Ako deti sa stali väzňami štátu, museli ťažko pracovať v seredskom lágri, kde dnes sídli Múzeum holokaustu. Ak ste toto miesto ešte nenavštívili, zmeňte to. Po vypuknutí Slovenského národného povstania Eli a Ester spolu s otcom utiekli do Banskej Bystrice. Počas povstania sa cítili na pár mesiacov opäť slobodní.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite