strauss svoju pripomienku sumarizuje:  „Nemáme vyššiu povinnosť, než pripomínať sebe a svojim študentom politickú veľkosť, ľudskú veľkosť a vrcholy ľudskej excelencie. Preto, lebo sa od nás očakáva, že budeme cvičiť seba aj iných vo videní vecí, aké sú, a to znamená predovšetkým vidieť ich veľkosť aj ich biedu, ich excelenciu aj ich zvrhlosť, ich vznešenosť aj ich nízkosť, a preto si nikdy nezamieňať priemernosť, nech je akokoľvek vycibrená, za skutočnú veľkosť.“

Od tejto tézy sa môžeme odraziť a rozviesť ju vlastnými slovami. Politika je význačne ľudská záležitosť, daná ľudskými zvláštnymi schopnosťami aj obmedzeniami. Je odrazom povahy ľudí, ktorí sa jej účastnia, ich sklonov k dobru aj zlu. Aj toho, ako ctižiadosť a veľkolepé plány osudovo narážajú na silnejšie osudové medze, ktoré aktéri nemôžu ovplyvniť. Starí Gréci, ktorým vďačíme za pojem politika, nám zanechali aj literárny a dramatický žáner tragédie. Oboje spolu môže súvisieť viac, než sa zdá. Politika má tragický rozmer: nie v trápnych, hlúpych a babráckych, ale práve vo svojich najvznešenejších príkladoch.