tak ako pri výbuchu atómovej bomby, pri explózii Dikeçovej popularity sa spojili dve nálože, ktoré vytvárajú mém: imidž a príbeh. Je napríklad úplne vedľajšie, že mnoho strelcov zo vzduchových pištolí si pri streľbe dáva ruku do vrecka, a je to vlastne jeden z celkom obvyklých postojov, iní strelci a hlavne strelkyne si dávajú „zbytočnú“ ruku za opasok. Dikeç si však vyslúžil imidž salámistu, akoby Dude Lebowského streľby, ktorý začal strieľať kvôli frustrácii z rozvodu v neskorom veku, prišiel na olympiádu, blazeovane vystrieľal striebro a po zisku striebornej medaily jej odkázal, aby mu vrátila psa. 

Tak tento príbeh kompletne vymyslela parodická facebooková stránka zaoberajúca sa mystifikáciami. Yusuf je normálne tvrdo trénujúci športovec. V skutočnosti začal so športovou streľbou v roku 2004 ako 28-ročný, a to  už nejaké skúsenosti mal, lebo chodil od 19. rokov na žandársku školu. Tak isto je vedľajšie, že k jeho úspechom prispela mladá kolegyňa Şevval İlayda Tarhan, keďže šlo o streľbu dvojíc. Şevval, všetka česť, sa však do mémovej skratky nehodila.

Sú fenomény, ktoré energicky preniknú zo sveta pomyselného „čistého športu“ do popkultúry, do jazyka a do ľudského života vôbec. Poďme sa pozrieť na pár športovcov, ktorí „vyšli zo škatule“. Vzhľadom na obsiahlosť témy to bude skôr taký nezáväzný letný mix.