z tunela vedúceho k bazénu vychádza zakaždým ako posledná. Už si na to zvykla, plavkyne s najlepším časom z predchádzajúceho kola vždy kráčajú k svojej dráhe až na záver. Zatiaľ čo ona si ešte v prítmí napravuje čiapku a okuliare, jej súperky sa už oblievajú vodou z nachystaných vedier a vo vzduchu kreslia širokými plecami obrovské oblúky. V netrpezlivých kŕčoch zabíjajú nekonečné sekundy čakania na najväčšiu súperku. Ten rituál, na ktorý si svetové plavkyne, ako i diváci za posledné roky už zvykli, má aj svoj zrkadlový obraz. Ten prichádza spravidla po niekoľkých minútach. To keď Katie Ledecky dorazí do cieľa a s oveľa trpezlivejším a veselším výrazom vyčkáva príchod svojich súperiek. Jej čakanie sa niekedy natiahne aj na dlhé sekundy. Práve tie robia z Katie Ledecky najväčšiu plaveckú hviezdu súčasnosti.
Bol by to krásny a srdcervúci príbeh o chudobnej dcére emigrantov, ktorá to vlastnou snaživosťou dotiahla na úplný vrchol. To by sa však musel udiať aspoň o dve generácie skôr. Niekedy po tom, ako dedo Katie Ledeckej, Jaromír, emigroval krátko pred nástupom komunistov k moci z Česka do Spojených štátov a zažil svoju verziu amerického sna. Z umývača riadov sa vypracoval až na doktoranda ekonómie, ktorý svojim dvom synom zanechal oveľa lepšiu štartovaciu pozíciu, než mal on sám. Z Jona sa stal biznismen, ktorý dnes vlastní hokejový tím NHL New York Islanders. Jeho brat a Katin otec David vyštudoval Harvard aj Yale a stal sa advokátom. Rodina tak nikdy netrpela nedostatkom a svojim deťom mohla poskytnúť všetok komfort, ktorý potrebovali. Napriek tomu sa v mladej Katie objavila nevídaná túžba po tom, byť najlepšia, ako aj odhodlanie spraviť pre to úplne všetko. Zakrátko to pochopili aj jej rodičia. Katie mala iba štrnásť rokov, keď sa jej otec vzdal lukratívneho miesta v právnickej firme, aby venoval všetok čas kariére svojej dcéry. Horizonty, ktoré sa črtali pred mladou Katie, boli už vtedy aj na pomery rodiny Ledeckých nepredstaviteľné.
horolezec vo vode
Katie Ledecky bola už od detstva považovaná za obrovský talent. Už ako šesťročná si písala na papieriky časy, ktoré chcela v danej sezóne dosiahnuť. Neustále sa zlepšovala a v istom čase začala obľubovať tréningy s mužskými kolegami – vďaka nim získavala extra motiváciu sa zlepšovať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.