Po prvom týždni

také ticho pred hokejovým turnajom tu nebolo už dlho. Pred olympijským určite. Na chvíľu, minimálne medzi slovanistami, rozprúdila debatu nominácia nového trénera, no rýchlo sa na ňu zabudlo. Tešiť sa na zimnú olympiádu začiatkom februára, to znamenalo v prvom rade pozornosť upretú na slalomové bránky a biatlonovú strelnicu. Polovica takýchto očakávaní sa nakoniec ukázala ako správna, veď dve slovenské medaily v prvom olympijskom týždni prišli práve z biatlonu. Nečakanú radosť už v stredu spôsobili zimnoolympijské stálice.

A pritom to nebolo po prvý raz, čo sa slovenským hokejistom darilo v situácii, keď sa o nich rozprávalo najmenej. V roku 2002 sa síce od nich čakalo veľa na olympiáde v Salt Lake City, no po neúspechu pozornosť opadla a v Göteborgu prišlo zlato. O desať rokov neskôr viedol neskúsený tím po prvý raz tréner Vůjtek a namiesto boja o záchranu z toho bolo ďalšie znovuzrodenie hokejovej republiky. V čase písania tohto článku je k historickému úspechu ešte ďaleko, odohraté sú len dva zápasy, no pobláznenie Slovenska hokejom vo verzii ZOH 2018 už nepoprie nikto.

Stačil na to jediný zápas s hokejistami Ruska. A pritom po pár minútach a s priebežným výsledkom 0:2 to vyzeralo, že s hokejovým ošiaľom, ako i so zabiehaním nového systému trénera Ramseyho, to ešte potrvá. No potom sa naši hokejisti oťukali a z dvoch šancí vyrovnali na 2:2. Proti súperovi, o ktorom sa dookola hovorí, že keď sa dostane do vedenia, hrá sa s ním oveľa ťažšie. Naberie sebavedomie a útočiaci tím potrestá za každú dieru v obrane. O to väčší bol šok po nečakanom vyrovnaní, ako aj celkovom triumfe 3:2.