Olympiáda, podľa vzoru žena

každá olympiáda má niekoľko výrazných momentov. Takých, čo sa dostanú do zostrihov a aj o niekoľko generácií sa budú premietať ako spomienka na to, ako to kedysi vyzeralo. Ešte krátko po skončení hier zostáva takýchto momentov v povedomí spravidla niekoľko. V prípade zapálených športových fanúšikov aj desiatky. No aj tí si časom s olympiádou spoja len jeden či dva úplne najikonickejšie obrazy. Zopár takých ponúkol aj Pjongčang 2018. A prinajmenšom zaujímavé je, že takmer o všetky sa postarali ženy.

Ak by malo o tom úplne najvýraznejšom momente juhokórejskej olympiády prebehnúť hlasovanie, asi by príliš vzruchu neprinieslo. S veľkou pravdepodobnosťou by ho vyhrala reakcia Ester Ledeckej na triumf v lyžiarskom Super-G. Tá neveriacka a takmer nehybná póza, ktorá trvala dobrých dvadsaťpäť sekúnd. Umocnená o fakt, že česká športovkyňa o pár dní neskôr získala zlato aj v snoubordovom paralelnom slalome. Nielenže Ledecká do Pjongčangu cestovala ako prvá olympionička s plánom na jedných hrách pretekať na lyžiach aj na snouborde, ona v oboch disciplínach dokonca zvíťazila. O tom, ako je také niečo vôbec možné, prezradila azda najviac práve jej reakcia z cieľa Super-G.

To nebol výraz obozretnej športovkyne, ktorá by si najprv potrebovala overiť údaje z cieľovej tabule. Ba dokonca ani prejav prehnane skromnej lyžiarky, ktorá by výbuchom radosti nechcela uraziť súperky v cieli. To bol úplne autentický vhľad do sveta dvadsaťdvaročnej ženy žijúcej tak trochu vo vlastnom vesmíre. Keď sa jej novinári pred olympiádou pýtali, čo ju na pretekoch baví najviac, povedala, že štart a cieľ. A všetko medzi tým. Keď mala vysvetliť, v čom je rozdielny tréning na snoubordové a lyžiarske preteky, odvetila, že lyže sú na rozdiel od snoubordu dve. Aha. A do toho všetky odpovede sprevádzala tak trochu infantilným smiechom, lebo, ako sama tvrdí, najradšej sa smeje sama na sebe – keďže vraj v jej okolí nikto vtipnejší nie je.