boli časy, keď do rodnej obce Najrij cestoval autobusom. Najprv vyrážal smerom do Káhiry a odtiaľ každý večer v týždni naspäť. Do školy chodil na siedmu ráno, no už o dve hodiny strkal učiteľom do rúk potvrdenie, vďaka ktorému mohol už o deviatej odísť a vyraziť do hlavného mesta – aby stihol tréning o pol štvrtej popoludní.
Po tréningu sa vydal na cestu domov, kam dorazil okolo desiatej večer. Jednosmerná cesta mu trvala približne štyri či päť hodín. Mohamed Salah to takto, tam a naspäť, ťahal každý pracovný deň, približne štyri roky bez prestávky. Nikdy sa nesťažoval a bol rád, že narozdiel od spolužiakov nemusí sedieť v škole až do poobedia. On mal od malička jediný sen – byť najlepším egyptským futbalistom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.