keď bol malý, mama ho často budila už o štvrtej nadránom. Obliekla ho do školskej uniformy a Joe mohol spať ďalej, kým nebol čas ísť do školy. Samozrejme, mama ho mohla vychystať aj ráno, no nie vždy sa jej to podarilo. Trpela bipolárnou poruchou a vedela, že niektoré rána jednoducho nedokáže vyliezť z postele. Príliš jej nepomáhal ani manžel. Bol závislý od tvrdých drog a väčšinu Joeovho dospievania strávil aj tak vo väzení.
Joe po čase začal bývať u svojej tety v Manchesteri. Tam zas pre zmenu pre svoju tmavšiu pleť bojoval s rasizmom. Rýchlo sa mu však začalo dariť a ako deväťročného si ho vyhliadol slávny Manchester United. Keď však po niekoľkých rokoch prišlo rozhodujúce obdobie, klub mu neponúkol zmluvu. Joe sa začal potácať po menších kluboch a opäť hľadal stratené sebavedomie. To však zďaleka nebolo to najhoršie.
„Joe Thompson dôveru svojmu klubu oplatil príbehom ako z hollywoodskeho filmu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.