hráči, ktorí si rezervovali celé desaťročie na získavanie Zlatých lôpt, skončili na MS 2018 v jeden deň. Na najväčšom fóre nerozhoduje futbalová krása, pôvab a čaro, ale výsledkový priemysel. Aj preto nikto nenamaľuje heroické portréty Lionela Messiho a Cristiana Ronalda ako tohtoročných šampiónov. V jednom prípade to bol príbeh ako z Márquezovej Kroniky vopred ohlásenej smrti, v druhom príbeh rýchleho konca. Oba spája jedno: ak schopnosti mimoriadnych hráčov nenájdu odozvu v najbližšom okolí, ak nenájdu spojencov v podobe formy a kvality spoluhráčov, či dokonca porozumenie s trénerom, sami nič nezmôžu.
messi kontra ronaldo
Messi zostal vo vlastnom tieni, schradol po zahodenej penalte s Islandom. A navyše – takto rozladený argentínsky orchester si z MS ani nepamätáme. Vzbura proti trénerovi dovŕšila skazu ešte pred samotným koncom. Žiadne mužstvo na MS tak nemôže fungovať. Jorge Sampaoli zopakoval chybu svojho trénerského učiteľa Marcela Bielsu z MS 2002: systém bol preňho dôležitejší ako hráči. A keď sa to pokúsil zmeniť, bolo už neskoro. Chcel hrať futbal, aký produkoval s Čiľanmi – rýchly, agresívny, aktívny, priamočiary. Trvalo mu príliš dlho, kým zistil, že naň nemá hráčov. Stal sa generálom v labyrinte.
Argentínsky prameň výnimočných talentov vyschol. V rokoch 1995 až 2007 vyhrala päťkrát MS do 20 rokov! Zrodila sa éra Aimara, Saviolu, Teveza, Messiho, Aguera. V poslednom desaťročí sa Argentína na mládežnícky šampionát dvakrát nekvalifikovala, dvakrát vypadla v skupine a len raz sa dostala do štvrťfinále. Aj na šampionáte v Rusku sa ukázalo, že mladí hráči ako Tagliafico, Pavón či Meza ešte nedorástli na svetovú úroveň.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.