Korunný princ slovenského futbalu: Jozef Adamec 1942 – 2018

jozef Adamec pochádzal z Vrbového, odkiaľ je aj známe porekadlo: Z Vrbového nič dobrého, ale keď sa vydarí, neni nad to. Adamcovi padne ako uliate. Fanúšikovia ho velebili, ale súperi a funkcionári ho nemali radi. Predovšetkým v západnej časti federácie nemal dobré meno – a to aj napriek tomu, že pomohol Dukle Praha k dvom titulom a žiaril aj v mnohých zápasoch Pohára európskych majstrov. O jeho „mene“ v Prahe mi vravieval môj otec (Samuel Bzdúch, predseda Slovenskej disciplinárnej komisie v rokoch 1982 – 1994). Keď v lete 1993 preberal disciplinárnu agendu od vtedajšieho federálneho predsedu Disciplinárnej komisie Alexandra Károlyiho, ten mu vraj povedal: „Iba jedno ma teší na rozdelení našej ligy. Že nebudem musieť viac trestať Jozefa Adamca.“

tri najcennejšie kolektívne úspechy

1. Strieborná medaila z Majstrovstiev sveta 1962 v Čile. Adamec debutoval v reprezentácii v roku 1960 ako osemnásťročný. Ako dvadsaťročný, počas pôsobenia v Dukle Praha, sa dostal do mužstva, ktoré sa kvalifikovalo na MS. V Čile odohral tri zápasy v základnej skupine. Bol na trávniku pri historickom víťazstve v skupine nad Španielskom, ktoré zariadil iný Trnavčan, Jozef Štibrányi (1:0). A mal možnosť sa tam školiť popri ďalšom členovi Klubu ligových kanonierov, Adolfovi Schererovi, ktorý potiahol mužstvo gólom vo štvrťfinále proti Maďarsku (1:0) a dvoma gólmi proti Juhoslávii (3:1). Vo finále bol nad sily československého mužstva výber Brazílie na čele s Pelém (1:3; gól strelil Masopust)
2. Sedem ligových titulov v Dukle Praha a Spartaku Trnava. Počas základnej vojenskej služby získal s Duklou Praha dva majstrovské tituly v sezónach 1961/62 a 1962/63. A v Spartaku Trnava získal päť titulov – v sezónach 1967/68, 1968/69, 1970/71, 1971/72 a 1972/73
3. Semifinále Pohára európskych majstrov v roku 1969. Spartak v 1. kole vyradil Steau Bukurešť celkovým skóre 5:3 vďaka Jozefovmu domácemu hetriku. Fínskeho majstra Reipas Lahti rozdrvil v 2. kole neuveriteľným celkovým skóre 16:2 (vonku 9:1!), pričom hetriky zaznamenali Valér Švec vonku a Karol Dobiaš doma. Vo štvrťfinále zdolal gréckeho majstra celkovým skóre 3:2. Prišlo semifinále a s ním Ajax Amsterdam, v ktorom sa v tom čase formovala generácia hráčov okolo Johana Cruyffa. Rozhodli menšie skúsenosti z podobných zápasov a zrejme slabšia forma v prvom zápase v Amsterdame, kde pred vyše 55-tisíc divákmi prehral Spartak 0:3. Odveta však bola v réžii Spartaka. Keď dal v 49. minúte Laco Kuna druhý gól, 23-tisíc divákov na domácom štadióne verilo, že sa Spartaku podarí aspoň vyrovnať celkové skóre. Nestalo sa. Aj preto, lebo Adamec vyšiel naprázdno. V druhej semifinálovej dvojici zdolalo AC Miláno anglický Manchester United celkovým skóre 2:1, za ktorý v tom čase hrali okrem iného aj Boby Charlton,  George Best či Denis Law, ktorý bol najlepším strelcom súťaže. Adamec zaznamenal 5 gólov a delil sa o 4. až 6. miesto v streleckej tabuľke. Vo finále na madridskom štadióne Santiago Bernabeu uspelo AC Milano 4:1.

Ku kolektívnym úspechom Jozefa patria aj víťazstvo Spartaka v Stredoeurópskom pohári v roku 1967, štvornásobná účasť vo štvrťfinále Pohára európskych majstrov (dvakrát s Duklou a dvakrát so Spartakom) a štyri Československé poháre (jeden s Duklou a tri so Spartakom).

 Martin Medňanský/SITAPortrét zosnulého nad tribúnou Štadióna Antona Malatinského počas poslednej rozlúčky s bývalým úspešným futbalovým reprezentantom Československa a neskôr trénerom Jozefom Adamcom, ktorý zomrel v pondelok 24. decembra vo veku 76 rokov.

aký bol Jozef Adamec? 

Ako prvý odpovedá Karol Dobiáš.

karol, čo vám prvé napadne, keď počujete meno Jozef Adamec?

Musím sa vrátiť v spomienkach do polovice 60. rokov, keď som sa cez B a A dorast prepracoval do prvého mužstva Spartaka. V lete 1966 som si na zájazde do Nórska po prvý raz zahral s Jozefom. A samozrejme, hneď potom sme hrali spolu v mojom prvom ligovom zápase proti Slavii Praha. Vyhrali sme. Prvý rok som spoluhráčom vykal a bol to práve Hatrlo, ako sme Jozefa prezývali, ktorý navrhol, aby som im tykal.

aký bol Jozef hráč a spoluhráč?

Jozef bol mimoriadny ľavonohý futbalista, nezabudnuteľný. Každé futbalové obdobie má svoje osobnosti, akými boli napríklad brankár František Plánička či kanonier Josef Bican. Ďalej tvorca hry Josef Masopust. Ale aj na Slovensku boli rovnako vynikajúci hráči svojej doby. Trebárs Košičania: hlavičkár VSS „Johan“ Strauss, či legendárna záloha Štafura, Daňko, Polák. Alebo útočník a tvorca hry Karol Jokl v Slovane a Juraj Szikora v Interi. A do tejto plejády radím, samozrejme, strelca na pohľadanie Jozefa. V Spartaku som hral pravého obrancu, na pravom krídle hral Dušan Kabát. Ľavý obranca bol Vlado Hagara a Jozef hral ľavú spojku. Toni báči (prezývka Antona Malatinského) bol známy variabilnými tréningami. Futbal „7 na 7“ na jeden dotyk si vyžadoval rýchlosť, techniku, obratnosť, predvídavosť a fyzičku. Trénovali sme po formáciách, ale aj kolektívne. Spomínam si na hernú situáciu, ktorú sme hrali naslepo: s Kabátom, sme po pravej strane potiahli loptu a pred bránkovou čiarou som ju automaticky vracal do šestnástky, kde zbiehal Hatrlo. Ak to klaplo, ani som sa nemusel pozerať, ako akcia dopadne.