Čo trápi náš hokej?

máme nové kluby s relatívne krátkou históriou, ktoré pracujú na rozvoji s nadšením napriek náročným podmienkam, neúplným kategóriám a nulovej finančnej podpore miest. Majú snahu zaradiť sa medzi veľké kluby, ktoré by som rád vyzval, aby im pomáhali, a nie škodili tým, že im budú hráčov sťahovať  k sebe. Druhú a najväčšiu skupinu tvoria takzvané mestské kluby, ktorých rozpočty z päťdesiatich percent tvorí mesto prostredníctvom sezónneho financovania ľadov pre mládež a platieb za energie. Tridsať percent predstavujú dotácie zväzu a zvyšných dvadsať financie od rodičov či sponzorov. Zvyčajne ide o mestá od 20- do 50-tisíc obyvateľov. Do tretej skupiny patria tradičné klubové značky z extraligovej scény. Majú viac peňazí, trénerov z radov bývalých známych hráčov, ale práca s mládežou sa takisto počas dekád nijako nezmenila. Neustály prísun šikovných hráčov z malých klubov ich utvrdzuje v tom, že sú v nej dobrí. Veď sa stačí pozrieť na tabuľku.

nedôvera, klubizmus, financie

Okružná jazda po Slovensku mi ukázala viacero problémov, ktoré trápia slovenský hokej. Môžem ich rozdeliť do troch kategórií. Na prvom mieste je boj s nedôverou. Rodičia nedôverujú našim klubom, nedôverujú nám ako hnutiu, že dokážeme vychovať dobrých hokejistov. Preto deti posielajú za „kvalitným tréningom“ do zahraničia. V cudzine máme dnes 150 až 180 detí v stredoškolskom veku od 15 do 18 rokov a táto skutočnosť má negatívny vplyv na kvalitu našich dorasteneckých či juniorských súťaží.

Ďalším problémom je „náš“ klubizmus. Chápem, že silný konkurenčný boj vládne na profesionálnej úrovni, ale prečo ho aktívne vytvárame  tlakom na trénerov v žiackych kategóriách? Väčšie kluby musia byť aj v „žiakoch“ hore a tak „kradnú“ hráčov menším klubom. Tie sa hnevajú a namiesto spolupráce sa zbytočne kazia vzťahy. Kluby, predovšetkým tie, ktoré sú vzdialené od seba len niekoľko kilometrov, by sa mali rešpektovať a spolupracovať. Mali by vystupovať ako partneri, aby spoločným úsilím pomáhali slovenskému hokeju. Musíme pochopiť, že v kategóriách do 15 rokov sú aj dôležitejšie veci ako výsledky. Spoločným cieľom mládežníckych klubov na Slovensku by mala byť snaha o vytváranie zdravého prostredia pre športový rast a rozvoj talentu našich detí. Ale dokážeme sa pre taký cieľ spojiť?