Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jukkova vízia ma oslovila

.jiří Bicek .šport .hokej

Od môjho posledného súťažného zápasu uplynulo nedávno deväťsto dní. Utiekli ako voda. S kariérou som sa lúčil nedobrovoľne. V deň posledného súťažného vystúpenia za HC Košice proti Banskej Bystrici v septembri 2017 som sa zranil. Rekonvalescencia trvala dlhšie, než som predpokladal. 

Jukkova vízia ma oslovila Mikko Stig/Lehtikuva via AP

po takmer dvadsiatich rokoch v zahraničí som bol zvyknutý na stopercentnú starostlivosť a pomoc zo strany klubu v takýchto chvíľach. Bol som prekvapený, a tak trochu aj sklamaný, že na Slovensku ma čakal opak. Utvrdil som sa, že človek sa učí celý život. Na Košice sa nehnevám, naďalej im fandím aj fandiť budem. Ale nepopieram, že určité záležitosti, ktoré sa pričinili o koniec mojej kariéry, ma zamrzeli. 

Niekoľko týždňov po rozhodnutí o konci som si úplne odpočinul od hokeja. Venoval som sa synovi aj manželke, ktorá v tom čase čakala nášho druhého chlapca. Všetku energiu som venoval rodine. 

Neskôr ma oslovil fínsky odborník Jukka Tiikkaja, ktorý prišiel na Slovensko a pozval ma na seminár do Popradu. Dobre sme sa porozprávali. Jukkova vízia ma oslovila. Dlho som si predstavoval, že keď skončím, budem svoje skúsenosti odovzdávať ďalej. A hoci som si nedokázal v hráčskej pozícii predstaviť, čo znamená trénovať, vzdelávať a vychovávať, povedal som si, že to skúsim. Jukka mi otvoril oči. Zistil som, ako z pozície zahraničného odborníka vníma hokej. Porovnal mi svoju predstavu so slovenským fungovaním. A rozdiel bol citeľný. Aj preto som sa rozhodol, že nášmu hokeju chcem pomôcť. 

Pred niekoľkými rokmi sa v súvislosti s ním začalo hovoriť o prudkom úpadku, ústupe z najvyšších pozícií. Prestali sme hrať zápasy o medaily. Klesli sme nižšie. Začali sme hrať o to, aby sme si na majstrovstvách sveta zahrali aspoň vo štvrťfinále. Náš hokej postihla výmena úspešnej generácie za novú. Spoločnosť sa razom nedokázala stotožniť s tým, že nás začali zdolávať Nemci alebo Švajčiari. Súperi, s ktorými sme počas medailových rokov nemali problémy. Dostali sme sa do bodu, keď sme sa museli zastaviť a uvedomiť si, že niečo nie je v poriadku. A to niečo reprezentuje fakt, že máme veľmi málo detí, ktoré sa venujú hokeju. Aby sme ich prilákali, museli sme im vymyslieť pridanú hodnotu. Ukázať im, že hokej nie je len šport, ale prináša so sebou aj možnosť vzdelania a napredovania z osobnostnej stránky. A to je dôležité. Prečo? Pretože z detí, ktoré u nás začínajú s hokejom, sa podľa aktuálnych štatistík prepracuje do NHL len stotina percenta. Áno, to je reálne číslo. Nemusíme si klamať. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite