mali sme asi 13 rokov, keď sme namiesto školy sadli do obývačky u Hossovcov a začali hrať počítačovú NHL tak, že proti sebe nastupovali tímy presne ako vo večernom kole. Bavilo nás to, ale keď boli zápasy dohrané, išlo sa vždy trochu vyvádzať. Zobrali sme kľúče od starej Lady, ktorú starší pán Hossa používal už len výnimočne, a rozhodlo sa, že sa ide na nej do mesta. Po dobrej hodine, čo sme auto nevedeli naštartovať, sme náš „geniálny“ plán zrušili, pobrali sme školské tašky, aby to vyzeralo, že sme „neblicovali“ a išli sme na tréning.
Marian je o rok mladší, no ako žiak hrával hokej za starší ročník, ako mu patril v škole. Preto sme boli už u žiakov spoluhráči. Aj do „áčka“ Dukly sme prišli spolu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.