keď si vlani v apríli pri nohejbale zlomil nohu, v duchu sa aj poďakoval za to, že olympijské hry sa pre koronavírus odložili o jeden rok. A hoci stratil pár mesiacov z prípravy, vnútorne si nepripúšťal, že nepôjde do Tokia. Olympijský príbeh rýchlostného kanoistu Erika Vlčeka trval 21 rokov a mal až štyri medailové zastávky. Všetky cenné kovy získal ako člen štvorkajaka, ale zatiaľ čo popri o ňom sa od Sydney 2004 vystriedalo až jedenásť rôznych krajanov, on zostal napriek blížiacej sa štyridsiatke žiariacou stálicou. Rekordnú šiestu účasť pod piatimi kruhmi Vlček ozdobil bronzom z Tokia.
„Nesmierne si vážim túto medailu, je pre mňa asi najkrajšia a zatieni všetky ostatné. To preto, že bolo extrémne náročné vybojovať ju. Ťažké obdobie, ťažká príprava, ťažkí súperi, na konci nám všetkým v lodi veľmi odľahlo,“ uviedol Erik Vlček v prvej reakcii pe RTVS.