spomínate si na časy slovenského futbalového praveku z čias Jožka Adamca, keď sme v polovici kvalifikácie, buď na Euro alebo na MS, počítali body a uvedomovali sme si, že nám to nejako nevychádza? Z fanúšikov sa stali matematici, ktorí počítali, že keď ten vyhrá s tým a ten zas porazí toho a my vyhráme všetko, tak určite postúpime. Tie časy, keď sme síce nemali zlých futbalistov, ale slabých trénerov za zenitom a k tomu mečiarovsky nastavený Slovenský futbalový zväz, sú, našťastie, preč.

No keď sa teraz pozeráme na tabuľku našej skupiny H, opäť nám to akosi nevychádza. Slovensko má len deväť bodov, sedí na tretej priečke skupiny, len dva body od štvrtého Slovinska. Lídri Rusko s Chorvátskom majú po trinásť bodov. Zo skupiny postupuje prvý priamo a druhý ide do baráže, no na to, aby sme sa dostali vyššie, budeme potrebovať zázrak. A na ten sa, bohužiaľ, spoliehať nedá. Lebo keď s ním človek začne počítať, tak v prírode je to odnepamäti dané, že nepríde.

mission Imposible

O postupe môžeme hovoriť len vtedy, ak by sme v októbri a novembri, keď sa kvalifikácia dohráva, vyhrali všetky štyri nasledujúce zápasy. Ak len v jedno z nich vybuchneme, sme z kola von. Keď sa pozrieme na program, naša snaha sa nachádza v kategórii s Tomom Cruisom a jeho Mission Impossible. Najbližšie dve stretnutia hráme vonku práve s favoritmi Chorvátskom a Ruskom. Áno, nikde nie je napísané, že si tam ideme po výprask, veď na Rusov vieme zahrať, svedčia o tom štatistiky, ktoré Marcel Merčiak rád vytiahne pred zápasom s naším odvekým nepriateľom, ale do Chorvátska pôjdeme s menším sebavedomím. Balkánci so šikovnými „brazílskymi“ nožičkami bývajú často nad naše sily.