bolo tam tritisíc športovcov z celého sveta. Z vtedajšej ČSSR takmer stovka. Pre agresívne národy by to v súčasnosti bola ukážka malej výchovy s veľkým nadhľadom, keby im civilizácia naznačila, že šport nerozdeľuje, ale spája! Bez ohľadu na politiku a psychopatov v nej.

Svetový šport je momentálne schizofrenický. Základná otázka znie, či ruskí a bieloruskí športovci môžu alebo nemôžu súťažiť, no a najmä, že prečo niektorí áno, niektorí nie? Pretože je to trocha bizarné, keď tenisti nemôžu nastúpiť ako reprezentácia na (pre nich finančne bezvýznamné súťaže) Davis Cup a Fed Cup, ale v rebríčkoch ATP a WTA pokojne môžu zarábať milióny. Napríklad dvaja Rusi v prvej desiatke - Medvedev a Rublev. 

Jediný trest pre nich je to, že im pri mene chýba ruský emblém. Najnovšie reakcie sú z Wimbledonu. Ruských a bieloruských tenistov a tenistky vyhodili z grandslamového turnaja. A obe svetové federácie sa paradoxne čudujú a protestujú. Oficiálne. Na ostatných turnajoch ATP a WTA ruskí a bieloruskí tenisti hrať môžu. Kde je logika?

Hokejista z NHL Alexander Ovečkin je známy ako prívrženec súčasného režimu v Rusku. Bojí sa odsúdiť agresiu na Ukrajine, keďže má v Rusku rodinu. Vyslúžil si za to už veľa piskotu, ale zarábať vo Washingtone Capitals mu nikto nebráni.