ako futbalovo nadržaný tínedžer by som vtedy na finále najlepšej svetovej klubovej súťaže išiel hneď, aj keby som mal ujsť z domu. Vidieť Platiniho, Bonieka, Rossiho, na druhej strane chytať v bránke Grobbelaara, strieľať Iana Rusha, Kennyho Dalglisha…. 

snáď by som nezomrel v sektore Z

Hneď by som šiel, keby som mal vtedy také možnosti, aké majú deti dnes. Napríklad peniaze a výhodu, že na cestu do Bruselu nemusíte už v Devíne preskakovať plot z ostnatého drôtu pod elektrickým prúdom a potom preplávať Dunaj. Keby to vtedy vyšlo s tým plotom a Dunajom, možno by som zomrel až na štadióne.