Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako ma Peter Dubovský poprosil o rozhovor. Osobné spomienky na veľkého hráča

.peter Matuška .šport

Keď mi 23. júna 2000, teda presne pred 22 rokmi zavolal do auta kolega, že Peter Dubovský zomrel, tak som nevedel, či mám na diaľnici zostať v odstavnom pruhu, alebo to rozdýcham za volantom. Hovorím do telefónu: „Čo ti je… bez príčiny? Len tak? V tomto veku?!“ Mal som 28 rokov a stále viem, že Peter mal o tri mesiace menej. Už vtedy to bol futbalista, ktorého nám vo federálnej reprezentácii závidela nielen Európa ale ešte aj Česi. Žiaľ, išiel sa kúpať do Thajska a pozrieť si vodopády. Nedávno by oslavoval 50ku.

Ako ma Peter Dubovský poprosil o rozhovor. Osobné spomienky na veľkého hráča Pavel Neubauer/TASR

o tom, ako si pred 22 rokmi išiel spraviť fotografie na vodopády Na Muang, pošmykol sa a po páde sa zabil, sa toho už popísalo veľa. Ani ma nebaví hľadať ďalšie detaily a bol by som z toho len smutný. Ale pri spomienke na neho sa mi vynárajú aj iné, krajšie a vtipnejšie veci. Bude to osobné, ale také, čo málokto vie. 

z Vinohradov cez Slovan do Realu

Dal som pár gólov do rovnakých bránok ako on. On ale podstatne viac. Žiaľ, nebolo to ani na Slovane, ani v Madride, ani v Oviede… Na to som nemal ani zďaleka, lebo na jeho „level futbalu“ som sa chodil pozerať na Tehelné pole iba ako nadšený divák. Alebo som si zapol televízor. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite