Kritické myslenie je termín, ktorý sa opakuje stále. Taký ten – ako sa hovorí –, buzzword. Na tom sa asi zhodneme všetci. Čo to ale to kritické myslenie je, to už pri všetkom bzučaní až také jednoznačné nie je.

Jóóój, ale by som si zakonšpiroval. Nie jednoducho, samozrejme, žiadny Rothschildov trust, slobodomurári, Reptiliáni, svetový priemyslovo-vojenský komplex ani globálna oligarchia a ďalší zvyčajní podozriví, ale niekto, na koho sme ešte neprišli.

Tak sme sa dostali do situácie, keď ľudia, ktorí vedú u nás kultúru, verejne deklarujú, že nevedia, kam nás kultúra vedie.

Jar masívne prichádza, usadil som sa teda súc skrúšenej mysli na záhrade, že si trochu počítam z klasickej literatúry a tým ujdem svetu.

Zaujímalo by ma, čo sa deje v Mordore. Nie veľké dejinné veci, ale také tie malé obyčajné všednosti.

Ako ľudia milujúci dobré príbehy máme radi comebacky. Čím väčšie, tým lepšie. A tie sú skrátka všade – v tenise, v basketbale, boxe, atletike, streľbe a v množstve iných disciplín.

Rád si čítam nápisy na múroch, vo vlakoch, na verejných wc. Niekedy sú vulgárne a o ničom. Ale niekedy je to skutočná esencia doby či témy, ktorú niekto geniálne vystihol.

Tento víkend som opäť zažil to, prečo ma baví a dáva mi zmysel organizovať náš Filozofický víkend v Banskej Štiavnici. Hlavnou témou bolo síce hľadanie zmyslu života, večerné debaty si ale našli cestu aj k iným otázkam, ktoré ľudstvo trápia asi od nepamäti.

Okolnosti asi nebudú vzhľadom na situáciu úplne definujúce, ak by ale boli, pokojne by sme mohli hovoriť o klišé až o stereotype.

V posledných týždňoch rezonovali v správach paralely dnešnej situácie u našich východných susedov s Mníchovskou dohodou z roku 1938.