Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.zvedochtivé čítanie: Kopernikova nebeská revolúcia

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

Dnes budeme mať revolučné čítanie. Pozrieme sa na to, ako bol istý poľský katolík v 16. storočí pohnutý pohnúť našu Zem, a dostať ju tak z dlhého pohodlia mimo komfortnú zónu.

.zvedochtivé čítanie: Kopernikova nebeská revolúcia wikimedia commons Mikuláš Kopernik navrhol model so Slnkom v centre našej planetárnej sústavy.

mnoho atramentu (a ťukania do klávesníc) sa už použilo na rozoberanie Galilea a jeho potýčok s katolíckou cirkvou. Kopernik a jeho kultúrno-intelektuálny svet však slúži ako to nevyhnutné pozadie, aby sme pochopili mnohé, čo nasledovalo po ňom – vrátane spomenutého Galilea. Kopernik je však nielen akýsi nástroj na objasnenie historického kontextu, je zaujímavý aj sám osebe. A preto sa stal ústrednou postavou dnešného textu. Navyše vďaka nemu spoznáme niekoľko rozšírených mýtov či nepresností, ktoré si tu uvedieme na pravú mieru. Hlavne nás však bude zaujímať Mikuláš Kopernik, ktorý pohol Zemou ako nik. 

pred Galileom 

Povedzme si teda v stručnosti, aká bola situácia na európskom kontinente pred Galileovými hlavnými nebeskými objavmi, ešte pred začiatkom 17. storočia. V jeho dobe bol zaužívaný systém planét, v ktorom bola v strede naša Zem, a preto vravíme o geocentrickom modeli.

Nazývame ho aj aristotelovský alebo ptolemaiovský, a to podľa jeho dvoch hlavných gréckych tvorcov Aristotela a neskoršieho Ptolemaia. Okrem iných pravidiel v ňom platia dve pre nás relevantné tvrdenia. Prvé je, že náš vesmír je zložený z piatich prvkov. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite