boli sme ako študenti poslušne usadení a všetci sme viedli zaujímavé rozhovory s tými nablízku. Vtom sa ozvalo hlasné klopnutie kladivkom, čo bol znak, aby sme všetci stíchli a postavili sa. Do sály vošli vyučujúci a prišli na svoje miesta. Jedlo však muselo ešte chvíľu počkať. 

Najprv prišiel predkrm – príhovor pretkaný životnou skúsenosťou a múdrosťou. Prihovorila sa nám riaditeľka. Dovtedy som jej práce len čítal, no teraz som ju prvýkrát aj počul. Bolo to však na trochu iný spôsob, než na aký som bol od nej zvyknutý.