ešte v prvom ročníku na učňovke som sa bez vlastného pričinenia stal členom ateistického krúžku. Prišiel učiteľ občianskej výchovy alebo náuky, súdruh, volali sme ho Víchor podľa toho, ako za ním povievali rednúce dlhšie vlasy, a začal diktovať naše mená s tým, že menovaní môžu z praxe odísť o dve hodiny skôr, lebo máme ateistický krúžok. 

Nemenovaní spolužiaci nečlenovia začali reptať, že ako k tomu oni prídu. A on že nijako, tiež sa môžu prihlásiť, ale nie všetci, lebo keby sme všetci boli členmi ateistického krúžku, bolo by jasné, že je to potemkinovčina a že žiadneho ateistického krúžku niet, len sa formálne vykazuje činnosť.