to, že naše rádiá majú kvóty na slovenskú hudbu, sa náramne osvedčilo. Ich počúvanosť kontinuálne rastie, niet duše na Slovensku, ktorá by nepišťala rozkošou nad írečitou poetikou slovenských textov popmusic. Môžu síce našinci v rámci tých kvót spievať aj po anglicky, ale načo by to, preboha, robili? Na nič, lebo jediné, po čom poslucháč našich rádií túži, sú pôvodné slovenské piesne v slovenčine. Čím novšie, tým lepšie, dosť bolo senilných odrhovačiek. 

V rádiách je potrebné hrať viac slovenského hiphopu. A blackmetalu, nech sa to vyvažuje. Ale vážne, nadchýna ma predstava, ako tu máme kvóty nielen na slovenskú hudbu v rádiách, ale aj na slovenské filmy v televízii a kinách, slovenské knihy v kníhkupectvách a knižniciach, slovenské divadelné hry v divadlách, slovenské opery v opere, slovenské balety v balete a tak ďalej.