Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: Rousseau ako otec progresivizmu?

.jakub Betinský .stĺpčeky .kultúra

Možno si ešte pamätáte predvolebné diskusie o (progresívnom) liberalizme a konzervativizme. Nielen o tom, či môžu byť lib – cons v budúcej vláde spojenci, ale diskusia sa viedla aj koncepčne o tom, aké sú medzi nimi základné rozdiely, v čom sú odlišné ich prvé princípy, z ktorých ideovo vychádzajú.

.pravidelná dávka: Rousseau ako otec progresivizmu?

nedávno som počul takéto historické ukotvenie ich rozdielnosti, ktoré sa vracia do 18. storočia. Hlavnou postavou je ženevský filozof Jean-Jacques Rousseau a za všetko môže jeho súťaživosť. V roku 1754 sa druhýkrát zapojil do esejistickej súťaže organizovanej Dijonskou univerzitou a súťažiaci mali teraz odpovedať na otázku: „Aký je pôvod nerovnosti medzi ľuďmi a schvaľuje ju prirodzený zákon?“ Aj keď Rousseau vtedy nevyhral, v roku 1755 vychádza jeho esej O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi (v slovenskom preklade z 2010). 

Jej základnou tézou je pozorovanie, že človek je prirodzene dobrý. V tzv. prirodzenom stave, teda kým sa stal súčasťou väčších spoločenstiev a civilizácií, bol človek akoby „vznešeným divochom“ – tvorom samotárskym, ale nie zlým, a ako píše Rousseau, mal „vrodený odpor vidieť, ako ostatní jeho druhu trpia“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite