Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.jazz, blues a iné: Príbehy emigrácie

.peter Lipa .stĺpčeky .hudba

Dostala sa mi do rúk zaujímavá konverzačná pomôcka, Americký Tlumač vydaný v Pittsburgu v roku 1887. Vyšiel ako „prämia ku Amerikansko Slovenskym Novinom“ a ako pomôcka „ku naučeňu še najpotrebnejšich, začatečnych znamoscoch z angľickej reči“ pre našincov, najmä východniarov, ktorí sa už dostali do Ameriky, ale nevedeli sa dorozumieť so svojimi budúcimi zamestnávateľmi.

.jazz, blues a iné: Príbehy emigrácie

má 126 stán a je to veľmi zaujímavý svedok doby. Sympatické návody na to, ako žiť a ako pracovať v novej zemi pre tých, ktorí sa rozhodli urobiť vo svojom živote zásadnú zmenu. Ja ich stále považujem za odvážnych ľudí. Lebo odvaha to bola v každej dobe. V časoch, o ktorých teraz píšem, išlo o to, že nik nevedel, či sa takýto odvážny Slovák napríklad ešte niekedy bude schopný vrátiť domov. A vracať sa domov, na rodnú hrudu, bolo určite túžbou mnohých. 

Nemyslím si, že všetkých, ale niektorí chceli určite doma ukázať, ako sa tam postavili na vlastné nohy. Mnohí posielali domov mesačne podporu svojim blízkym. Aj na to je návod v príručke. V závere Tlumača oznamuje Pán Schumacher, jednateľ „Polnocno Ňemeckeho Lloydu“, že vie všetko zariadiť. S jeho parníkmi do konca roku 1887 prešlo cez more 1 800 000 štastlivých cestovateľov. Európsko-americká banka Maxa Schambera z Pittsburgu zase posielala peniaze bezpečne a rýchlo „do Uher, do Galicii, do Čech, do Poľskej, do Ruska“. Najviac emigrantov bolo z východu, čo určite súvisí s najväčšou chudobou. Pre tých, ktorí ostali doma, bol každý dolár vzácnosťou. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite