neodpovedať, ani na priamu výzvu, a ak áno, tak iba so všetkou empatiou, ktorej som schopný, a teda, samozrejme, iba pomocou argumentov, alebo predsa len ani to nie, radšej byť ticho. Sme krehučkí, všetko je to tu krehučké, najspoľahlivejšie by bolo ani sa len nepohnúť, aby sme náhodou o niečo nezavadili a celé sa to tu nezrútilo. 

Absolútne súhlasím, je to jediné správne riešenie, praktické a pragmatické, vyhnúť sa konfrontácii, vyhnúť za každú cenu, aj za cenu úteku, obrátiť sa do vnútra, k sebe a hľadať, kde som urobil chybu, keď sa to tak vyhrotilo. Premýšľam, intenzívne a dlho, obraciam to zo všetkých strán a naozaj prichádzam na to, že žiadne strany nie sú, nie sme my a oni.