Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka Andreja Zemana: Štyri pravidlá nesúhlasu

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

„V akej miere máme sympatizovať s názorom nášho oponenta pri jeho kritike?“ Tak sa začína jedna kapitola v knihe od v apríli zosnulého svetoznámeho filozofa Daniela Dennetta.

.pravidelná dávka Andreja Zemana: Štyri pravidlá nesúhlasu

ak sa s ním v niečom nezhodnete, v tomto stĺpčeku to nebude, verím, podstatné. Pozrieme sa totiž na niečo, v čom by sa s ním dalo súhlasiť: na nesúhlas. 

Ľudia medzi sebou nesúhlasia, to je axióma života. Čo v takej situácii robiť? Každý máme svoje tipy a iné sme niekde počuli. Dennett spísal štyri pravidlá, ktoré by mali tvoriť úspešnú kritiku. Pôvodne pochádzajú od amerického psychológa Anatola Rapoporta, preto sa označujú aj ako Rapoportove pravidlá. Ide o princípy, ktoré by mali našej kritike predchádzať a byť úplne na začiatku. Tu sú. 

Po prvé, mali by sme byť schopní vyjadriť názor nesúhlasnej strany svojimi slovami tak jasne a presne, že by nám na to daný zástanca povedal: „Vďaka. Kiežby som ja vyjadril moju pozíciu práve takto.“ Po druhé, treba nájsť dôležité záchytné body, na ktorých sa zhodnete. Po tretie, spomeňte, čo ste sa od opačnej strany naučili. Po štvrté, iba po týchto troch bodoch sa môžete naozaj začať venovať vyvráteniu či kritike. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite