tá združuje všetkých, ktorí túto hudbu hrajú, počúvajú, organizujú aj o nej píšu. Ja som tu akurát 17. nebol, ale po pár dňoch, keď sme sa s T&R Band vrátili z turné po Španielsku, som sa hneď zapojil. Poliaci totiž mali svoje „stowarzyszenie“ už dávno, aj za hlbokého komunizmu. A bratia Česi mali tiež Jazzovú sekciu v Zväze hudobníkov ČR. To sme boli pritom spoločná republika, ale na Slovensku taký zväz vôbec neexistoval, preto sme sa stali členmi toho českého. Až kým sekciu komunisti nezrušili.  

To rušenie vtedy vyvolalo búrku protestov po celom jazzovom svete. Mať ten príjemný pocit, že sme všetci združení (ako v rodičovskom združení), bolo vtedy veľmi dôležité. Neskôr sa ukázalo, že ani toto nie je jednoduché, lebo sme ľudia a každý môže mať na život svoj vlastný názor. Tmelom nášho nového spolku boli dve zásadné aktivity. Vychovávať novú generáciu jazzových hudobníkov a poskytnúť priestor mladým muzikantom, aby sa mohli predstaviť publiku. To prvé sme realizovali pomocou Letnej jazzovej dielne a to druhé každoročnou súťažnou prehliadkou, ktorá má dnes názov Nové tváre slovenského jazzu. Tú dielňu sme „odkukali“ z Prahy, lebo Karel Velebný, známy to český hudobník a pedagóg, založil vo Frýdlante túto tradíciu už v roku 1983!