Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.pravidelná dávka: „To si teda vyprosím!“

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

„To si teda vyprosím!“ počujeme niekedy aj zo slovenského prostredia od tých vyššie postavených. Nie sú sami, ktorí si chcú všeličo vyprosovať. Ale predovšetkým by chceli úctu, rešpekt, ak nie rovno litánie plné ego-chvály.

.pravidelná dávka: „To si teda vyprosím!“

 ak neprídu samé, treba si ich rázne vyprosiť. V poslednej dobe sa dá povedať, že „rozmohl se nám tady takový nešvar“ – mnohí začali vyťahovať kartu urazenia. Pre toho, kto si je istý, že má pravdu, urazenie je veru zvláštny ťah. Pre zrelých ľudí je skôr prirodzené predostrieť dôvody pre ich pozíciu či poukázať na slabiny námietok, prípadne svoj názor pozmeniť. 

Miera urazenia nie je nikdy priamoúmerná množstvu dobrých či pravdivých názorov. Preto ak sa zvlášť známa a verejne vplyvná osoba urazí a nechá to len pri tom, je to vskutku trapas. Autor Christopher Hitchens to vyjadril týmito slovami: „Ak mi niekto povie, že som ho urazil, tak sa ho spýtam, čo je jeho pointa.“ 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite