určite to ale nie je posledná pandémia infekčného ochorenia, ktorej ľudstvo bude čeliť – preto je dôležité, aby lekári, epidemiológovia či vedúci biotechnologických firiem boli pripravení brániť ľudstvo pred inými vírusmi. Jedným z nich môže byť aj takzvaná vtáčia chrípka (kmeň H5N1), ktorá v posledných mesiacoch prináša bezsenné noci mnohým odborníkom najmä v Spojených štátoch. Práve tam došlo k alarmujúcemu nárastu prípadu infekcií zvierat vírusmi vtáčej chrípky. I keď epidémie tohto ochorenia bežne vzplanú raz za pár rokov, dnes sme svedkami niečoho nového. Dochádza totiž k šíreniu infekcií nielen medzi vtákmi, ale potenciálne aj medzi cicavcami – špecificky dobytkom. 

Vírusy na infikovanie bunky živočícha využívajú konkrétne receptory – akési dvierka, ktoré sa otvoria, len pokiaľ máte správny kľúč. Keďže medzi mnohými druhmi zvierat existuje evolučné spojenie, je len prirodzené, že mnoho receptorov máme podobných – no nie identických. Okrem miernych variácií v štruktúre receptorov ale medzi zvieratami existujú aj rozdiely v kvantitatívnom zastúpení jednotlivých receptorov na rôznych bunkách. 

Na úspešné infikovanie živočícha tak vírus potrebuje „kľúč“ s dostatočnou zhodou s receptorom, a zároveň potrebuje byť schopný odomknúť aj taký receptor, ktorý je dostatočne zastúpený naprieč bunkami. Vírusy typu A sú dobre známe tým, že dokážu infikovať bunky vtákov. Žiaľ, po novom sa im efektívne darí infikovať už aj bunky kráv.