slovensko potrebuje pohodu a Pohoda je tejto pohody spredmetnením. Dobre užitý čas spoločenstva v príjemnom prostredí s oduševnenou atmosférou. Pekné miesto, kam ľudia radi chodia, takmer utópia, ktorá ma zvykne až trocha znepokojovať, lebo vždy keď som tam, moje skeptické ja sa jednoducho zdráha uveriť, že také čosi u nás môže existovať. Môže, existuje a verím, že pretrvá. 

Vynechal som pár posledných ročníkov a aj predtým som bol na Pohode vždy viac-menej služobne, ale bola to práca, ktorú som si náramne užíval a do ktorej som sa tešil. Tento rok to nebolo až do piatkového večera iné a nezmenilo sa to ani potom, lebo Pohoda je aj moja. Teda, nie je, nie fakticky, moja je len pohoda, ktorú tam cítim, ale rozumieme si. Festival, ktorý si privlastnili jeho návštevníci, hoci od začiatku je primárne spojený s menom pána Kaščáka.