úlohou krvných doštičiek je totiž doslova upchať rany – zabrániť krvi, aby unikala z ciev. Po ťažkých úrazoch či pri poruchách zrážania krvi je transfúzia krvných doštičiek kľúčová. Krvné doštičky pochádzajú zo špeciálnych kmeňových buniek,  megakaryocytov. Na rozdiel od iných buniek však postrádajú jeden komponent – a tým je jadro. Krvné doštičky sa tak nedokážu množiť alebo produkovať niektoré bielkoviny, no nie preto, že by na to nemali kuchárske náčinie (rozumej ribozómy), ale len preto, že nemajú knihu receptov (jadro).  

Skupinke vedcov a vedkýň tak na um prišla jedna myšlienka – čo ak by sme využili krvné doštičky ako bunkové lieky? Pre úspešné hojenie tkanív následkom úrazu, operácie či chorobného stavu je dôležitá správna liečba – a v niektorých prípadoch to nie je len leukoplast alebo pokoj na lôžku, ale aj lieky. Problémom však je, že keď pacient dostane liek, tak sa všetky účinné molekuly lieku rozbehnú kade-tade po celom organizme.