ray sa len tak mimochodom opýta Stevieho, kde je tu WC, a Stevie odpovie, poď, ja ti to ukážem. Táto krátka epizódka len dokresľuje celkovú atmosféru toho, čo sa vtedy udialo. Jednota, kolegiálnosť a vzájomná úcta veľkých hviezd populárnej hudby je aj dnes 39 rokov po vydaní pesničky pre diváka veľmi príjemným aj poučným pohľadom do zákulisia. Súkromne musím povedať, že vidieť Al Jarreaua a Raya Charlesa bolo pre mňa niečo absolútne očarujúce a mimoriadne. Vtedy som už o oboch mojich ikonických hrdinoch vedel toho veľmi veľa a ten fakt, že Quincy ako producent ich do projektu prizval, bol pre mňa veľmi dôležitý. 

S Rayom Charlesom, teda s jeho hudbou, som sa zoznámil kedysi začiatkom 60. rokov vo Vysokých Tatrách, konkrétne v Smokovci. Žiaľ, len sprostredkovane. V tých časoch som fungoval ako „čundrový“ gitarista, ktorý neváhal a rovno pred Grandom v parku hral na gitare a spieval fonetickou angličtinou pesničky zo svetového rebríčka. Moji priatelia ma obklopili a bedlivo sledovali okoloidúce a okolostojace dievčatá. Ja som musel pracovať, aby to zoznamovanie išlo ľahšie. Zastavila sa pri mne skupina francúzskych mládežníkov, ktorým sa to veľmi páčilo, poznali pesničky a nesmelo sa pridávali.