sám som spieval na štyroch vernisážach. Každé také pozvanie ma poteší. Za normálnych okolností chodím po republike a spievam na koncertoch pre divákov, ktorí sú na mňa takí zvedaví, že si kúpia aj vstupenku. Vernisáž je trochu iná situácia. Výtvarník alebo výtvarníčka trochu pozná moju hudbu a rozhodne sa pozvať ma ako hudobného hosťa k slávnostnému otvoreniu svojej výstavy. Ak nejde len o hudbu, potom tu je ešte faktor akéhosi zatraktívnenia tejto udalosti. Ja mám výtvarníkov rád a stretnutie s každým vychutnávam ako pohľad na svet cez nové okno, ktoré bolo pre mňa doteraz nepriehľadné. Platí to aj v prípadoch, keď som na vernisáži starého priateľa, o ktorého tvorbe si myslím, že ju poznám. Oni majú vždy niečo nové. 

Sám som nikdy nevedel kresliť, ale pamätám sa, že už na základke som si doniesol do školy špeciálny zošit, aby mi do neho mohol neskorší vážený prešovský maliar, môj spolužiak Milan Halaga, kresliť indiánov. Spojenie hudby a výtvarného umenia je pre mňa niečo veľmi prirodzené, a preto napríklad na všetkých obaloch mojich albumov mám radšej výtvarné dielo než moju fotografiu, ako to je v popmusic zvykom. Jednoducho ma teší, že si budúci poslucháč môjho albumu bude môcť pamätať môj album podľa toho, čo je na obale.