aj to je dôvod, prečo by novovytvorená Rada Fondu na podporu umenia mala považovať žiadosti z tejto oblasti za prirodzenú súčasť našej kultúry. Dúfam a verím, že to tak bude, lebo dnes už nie je všetko také jasné, aké to bolo včera. Ja som sa touto hudbou začal zaoberať ako poslucháč a zbierať dostupné informácie, ktorých bolo vtedy veľmi málo a o všetkých som, samozrejme, nevedel. 

Preto som zažil malé prekvapenie, keď mi vzdialená príbuzná z pozostalosti jej otca priniesla dve knižočky. Prvú som poznal, lebo bola plodom konca šesťdesiatych rokov. Vydal ju Odeon s názvom Jazzová inspirace a jedna jej zaujímavá teoreticko-filozofická časť bola autorským dielom dvoch veľmi dôležitých ľudí. Lubomíra Dorůžku, historicky najdôležitejšieho jazzového teoretika v Československu, a Josefa Škvoreckého, spisovateľa, amerikanistu, milovníka a odborníka na detektívky. Pána Dorůžku som mal česť poznať aj osobne, ale Škvoreckého som, žiaľ, osobne nezažil, aj keď sme s kamarátom po tom veľmi túžili.