každý z nich má vlastnú predstavu o svojej hudbe a pred nami ju budú prezentovať. Ale tá predstava dostáva definitívnu a jedinečnú podobu až pri konfrontácii s divákom. 

Bill Frisell začal počúvať hudbu ako štvorročný, keď jeho rodičia kúpili televízor. V siedmej triede síce dostal prvú elektrickú gitaru, ale určite mu nenapadlo, že by mohol raz byť na prvých miestach v rebríčkoch kritikov aj čitateľov rešpektovaného jazzového časopisu DownBeat. Vtedy mal rád Beatles a Jimiho Hendrixa. To umiestnenie mu môže kde-kto závidieť, lebo zhoda názorov tých dvoch táborov je veľmi vzácna. Bill o sebe hovorí, že pri hraní sa vlastne vyberie na cestu, nevie kam tá cesta vedie, ale je rád, keď sa mu podarí vtiahnuť so sebou do toho dobrodružstva publikum. Má rád aj staré hudobné nástroje, lebo cíti, že v sebe majú energiu starých majstrov.