Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.jazz, blues a iné: Steve Winwood mi ukázal cestu

.peter Lipa .stĺpčeky .hudba

Rozmýšľal som nad tým, koho by som mal ešte zaradiť do galérie veľkých muzikantských postáv z mojej histórie.

.jazz, blues a iné: Steve Winwood mi ukázal cestu

keďže som svojho času študoval celkom iné vedy, tak musím byť zameraný len na to, čo som sa sám naučil. Hudba je kolektívny tvar a ak ste v kolektíve s nadanými a zanietenými ľuďmi, tak v procese spolupráce sa dá kadečomu priučiť. To bol môj spôsob získavania informácií. Priamo zo života. Nielen pri hraní, ale najmä pri skúškach a nekonečných pivno-tvorivých diskusiách s kolegami, ktorí pre mňa mali z tajomstiev hudby vždy niečo nové, niečo odborné, o čom som nič nevedel. Ja som sa vzdelával počúvaním. 

Pre nás, obyčajných lenivcov, ktorým sa do hudobných školy nechcelo chodiť alebo sme sa tam jednoducho nedostali, je počúvanie ideálny spôsob získavania nových poznatkov. Neskôr vysvitlo, že absolutórium konzervatória je predsa len dobrá vec, aj keď to masívne brnenie proti populárnej hudbe v našom hudobnom školstve bolo mimoriadne pevné. Ale hudba je silnejšia a najmä hudba je len jedna. Dobrá alebo zlá. Ukázalo sa, že tie isté tóny, ktoré hrajú koncertné stradivárky, môže majstrovsky zahrať aj gitara so skresleným zvukom. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite