vymódime sa takto doma a máme čosi ako halloweensky večierok. Len v úzkom kruhu a takmer isto sme s tým začali, aby sme urobili radosť dieťaťu, ale to nás nijako neospravedlňuje, nechali sme sa jednoducho indoktrinovať. Toľko k predvečeru všetkých svätých, Dušičky samotné však slávime tradičným spôsobom a čím som starší, tým mám tento sviatok radšej. 

Možno to nejako súvisí s morbídnym faktom, že som čoraz bližšie k tomu, že ich budem sláviť z druhej strany, teda nebudem sláviacim, ale oslavovaným, avšak faktom zostáva, že viac rodiny už mám mŕtvej ako živej, a tak sa na cintoríne cítim ako medzi svojimi.