naša existencia je od samého začiatku ľudská, a keďže existujeme, máme bytnosť, technicky je správne povedať, že od úplného začiatku sme ľudská bytosť. Akú máme ale hodnotu počas nášho vývoja, počas života? Je embryo hodnotnejšie ako zygota, plod ako embryo, narodené dieťa ako nenarodené, život dospelého má väčšiu hodnotu ako existencia teenagera? 

Niektorí rozmýšľajú takto. Naša hodnota narastá priamoúmerne získavaním istých vlastností či funkcií – a ak pozrieme na človek z nadhľadu, niektoré vlastnosti ho robia tým, čím je. Bez nich by nebol človekom. Ide v prvom rade o našu schopnosť seba-vedomia (z ang. self-consciousness), ktorá sa v neurovede nazýva aj terciálnym či naratívnym vedomím.