akože nikto sa mi nekafre do života, teraz sa zdvihnem a môžem cestovať prakticky kamkoľvek, môžem chodiť nielen do kostola, ale trebárs aj do modlitebne nejakej perfídnej sekty, môžem čítať, pozerať, počúvať čokoľvek, môžem precitnúť z opantania konvenčným poznaním a začať veriť v plochú zem, a čo ja viem, čo ešte.

Iste, ľudia z druhej strany by sa mi pokúšali tvrdiť, že to všetko som mohol aj za komanča, ja si však veľmi dobre pamätám, že nie, a nikto ma nepresvedčí o opaku, lebo tomuto rozmeru svojej pamäti bezvýhradne dôverujem.