keď sa ale rozprávam s odborníkom alebo s niekým, kto je tiež posadnutý obdivom niektorej formy tohoto širokorozchodného žánru, tak toto vôbec neriešime. Veď každý z nás má z toho spoločného jazzového koláča ten svoj kúsok a vie, kde sa nachádza, ktorí protagonisti to hrajú presne tak, ako to mám rád. Odpoveď je jednoduchá. Všetci sme ako poslucháči od malička vystavení hudbe, či sa nám to páči alebo nie. Ale niektorí ju počúvajú trochu ináč. Oni ju predovšetkým chcú počúvať. To je prvý a dôležitý predpoklad, aby si neskôr našli tú svoju obľúbenú. Muzikológ sa len tak nenarodí. Človek sa ním stáva postupne. Na začiatku nevieme, čo počúvame. Ale neskôr sa nám niečo začne páčiť. 

Tak to bolo aj so mnou. Musím o tej hudbe hovoriť radšej osobne, lebo v množnom čísle hrozí zovšeobecňovanie a to je trochu tenký ľad. Každý má iné skúsenosti, ale väčšina sa nad nimi nezamýšľa, lebo ich sa na to nikto nepýta. Keď som v čase môjho detstva a dospievania počúval hudbu, ku ktorej som mal prístup, lebo v päťdesiatych rokoch sme museli hudbu vyhľadávať.