nie je ich málo, zároveň ma však teší, zvlášť, keď si spomeniem na ďalšie typické rodičovské floskuly mojich mladých liet, že ešte nikdy som nepocítil potrebu povedať: „Nie, aby si to povedal/povedala v škole.“ Upozornenia s týmto významom som pritom v detstve počúval mimoriadne často, ba dokonca tak často, že už som automaticky vedel, pri akých situáciách ono upozornenie odznie, a vlastne sa ma aj trocha dotýkalo, že rodičia ešte majú potrebu mi to pripomínať. 

Veď jasné, že o tom, že chodíme v nedeľu do kostola do iného mesta, v škole nebudem hovoriť ani o tom, že do Maďarska sa ideme stretnúť s rodinou, čo emigrovala, ani o tom, čo som počul z Hlasu Ameriky či zo Slobodnej Európy.