zato linecké pečivo lepené marhuľovým lekvárom sa dojedalo ešte dlho po Troch kráľoch, azda preto, že si ho gazdiná piekla tak trocha pre seba. No a triumvirát povinných koláčikov, bez ktorých by naše rodinné Vianoce prišli o identitu, završovali dokonalé medvedie labky. Krehké, vláčne, mäkučké, vyslovená mňamka, moja najobľúbenejšia vianočná sladkosť. Toto sa pieklo každý rok a k tomu kysnutá vianočka s hrozienkami a mandľami, ktorú sme raňajkovali na Prvý sviatok vianočný aj na Štefana. 

No a k tomu vždy ešte čosi ďalšie, ale tam už sa to rôzne variovalo. Kakaové zrná, krokantové guľky, kokosové pusinky, a keď rodiny fúzovali, pridali sa karamelové placôčky a čokoládové hrudky, a „salámik“ z kandizovaného ovocia, a tak ďalej, a tak ďalej.