veľa som toho za svoj život čítal o národnej hrdosti u nás. Všeličo sa píše. Ale neviem, či ste si to všimli, sú chvíle, keď naozaj cítime nejakú národnú hrdosť, keď sa nejakému jednotlivcovi alebo maličkému kolektívu podarí nejaký úspech. A my cítime hrdosť na tých našich. 

Lebo tušíme, že to dokázali za nás napriek nám, hlavne napriek nám ako štátu, ktorý síce nepomohol, ale zato určite skomplikoval. Dá sa vlastne povedať, že každé naše jednotlivé víťazstvo je zároveň aj porážkou toho, čo tu všeobecne žijeme, a takto sa vlastne posúvame vpred: Za seba napriek sebe.